Víkend skončil…
Víkendové deti na tátošoch
opustili záhradné krby,
vôňu grilovaných dobrôt
odvial vietor…
Pod prebúdzajúcou sa
jabloňou na podstienku
sedíme vedno ponorené
do svojich myšlienok.
Kladiem ruku
na jej zopäté dlane.
V korune nad nami šteboce vtáča,
v diaľke psík začal vyť,
susedov kohút asi
pokazené hodiny má –
– a možno chce len
to ticho prebudiť…
Zvony poludnie oznamujú.
Jej pery šepocu „Anjel páne…“
a moje prosia
„Pane, nedovoľ, by pohltil ma
ruch a chaos mesta,
daj, nech k mame mojej
na podstienok
oddnes častejšie
vedie moja cesta…“