Majak

Po včerajšom koncerte

noci polovicu

dumala som nad listom

pre Jarka Nohavicu…

Čo a ako by som mu napísala,

aby som v hanbe nezostala…

Na úvod asi,

že tiež som zo severu,

že nám tu medvede,

nie mamuty, pokoj berú…

Že v Smokovci na strome

sa nedávno usadili,

a na turistoch sa pobavili…

Že vlani tu naozaj

bola kalamita jak na Sibíri,

na D1 štyri centimetre snehu

na môj veru

viac ako štyridsať šoférov

dostalo do maléru…

Že u nás pod Tatrami

na hokej chodíme,

chlapcom Kamzíkom

do zachrípnutia fandíme

a odpustíme im proste

aj miesto v tabuľke –

na chvoste…

Že nášmu pánu prezidentovi

písať asi nebudem,

bo tiež má starosti veľa –

s Vesmírom, Európou

a vera aj s dopravou –

z Hradu do Popradu…

Že Euro na prd mena je

a frajer je každý,

kto z výplaty vyžije…

…že u nás okrem politikov

ešte tí sa dobre majú,

čo každý mesiac

len na podporu vyčkávajú…

Že do Heligonky

sa lístok  zohnať nedá

a že nielen s poéziou

je dnes na Slovensku bieda.

…že pýtať od neho nebudem si

ani podpis, ani fotku

bo neviem ani,

či na maringotku

podarí sa mi našetriť

do dôchodku…

Na záver podpis

asi by som mala dať,

aby Jarek vedel,

komu ma odpísať,

kto ho pozdravuje

zo Slovenska…

…jedna ženská :-)…