Po včerajšom koncerte noci polovicu dumala som nad listom pre Jarka Nohavicu… Čo a ako by som mu napísala, aby som v hanbe nezostala… Na úvod asi, že tiež som zo severu, že nám tu medvede, nie mamuty, pokoj berú… Že v Smokovci na strome sa nedávno usadili, a na turistoch sa pobavili… Že vlani tu naozaj bola kalamita jak na Sibíri, na D1 štyri […]

Na počiatku bolo Slovo… a z jeho moci svetlo rozdelilo sa na dni a noci, voda na oblaky a more… A či aj ľudia na tých biednych a na tých hore? Slovo…dar daný nám skrz mamy, Slovo, ktoré hreje a hladí aj zbraň ničivá zasadzujúca krvácajúce rany… Slová… koľko bolesti a trápenia, koľko sĺz a koľko utrpenia spôsobili ste od Stvorenia?

Mám túžbu – opakujúcu sa, neodbytnú, dobiedzajúcu…napísať rozprávku pre všetkých dospelých. Dúfam, že Majster Exupéry odpustí mi, veď nesiaham mu ani po päty, na hviezdy sa vždy pozerám len zo Zeme a nakresliť neviem ani snehuliaka…Moja rozprávka – ak bude – bude zo súčasnosti, s princom, ktorý nemusí byť zo vzdialenej planéty, len […]

Chladno v duši, všade blato maskované zlatom, kaluže smútku pod rúžom roztiahnutým do úsmevu, potoky slz za tmavým sklom, výkrik srdca prehlušený cválajúcim životom… Zastav sa, postoj, prosím… dovoľ jarnému dažďu, by blato z duše zmyl, dovoľ vánku, by tie kaluže vysušil, uvoľni prúd ten slzavý nech bolesť z duše odplaví… Zastav sa, postoj, […]

Víkend skončil… Víkendové deti na tátošoch opustili záhradné krby, vôňu grilovaných dobrôt odvial vietor… Pod prebúdzajúcou sa jabloňou na podstienku sedíme vedno ponorené do svojich myšlienok. Kladiem ruku na jej zopäté dlane. V korune nad nami šteboce vtáča, v diaľke psík začal vyť, susedov kohút asi pokazené hodiny má – – a možno chce […]

Zakaždým, keď tmu za oknom Luna svojim úsmevom objíma, keď deň sa končí a noc sa vlády ujíma, ďakujem Bohu za prežitý deň. Za Teba, že strávil si ho so mnou aj keď v myšlienkach len, za slová nežné, ktoré z diaľky si mi poslal, za kvet, ktorý neodtrhol si mi aby živým ostal… Za možnosť počuť aspoň Tvoj hlas a za nádej, že zajtra počujem ho zas… Za […]

Klaviristka Horúce slzy sťa Kropaje dažďa zmáčajú Vyprahnutú zem Skrehnutými prstami tlčiem Do kláves „Kvete růže, podívej…“ Nevediac, Čo skutočnosť je A čo sen…

Prišiel si pred dvomi rokmi – nick do mojej samoty bez pozvania Náhodou čmáral si na to isté sklo… Záblesk, zaiskrenie, teplo, oheň… O sole mio v hlave, srdcatrasenie Anjel nádeje v duši ožil Radosť a Sila sa k nemu pridružila Všetky články ale ty nie… stále čmáraš po rozbitom skle –